Slovník najdôležitejších pojmov pri výbere dlažieb a obkladov - aké sú to?

Pri výbere dlažby a obkladu sa zákazníci často stretávajú s technickými výrazmi, ktoré na prvý pohľad nemusia byť úplne jasné. Gres, rektifikácia, kaliber, protišmykovosť, oteruvzdornosť, nasiakavosť či tonalita sú pojmy, ktoré výrazne ovplyvňujú to, či bude konkrétny produkt vhodný do kúpeľne, kuchyne, obývačky, exteriéru alebo na terasu.

Práve preto sme pripravili prehľadný slovník najdôležitejších pojmov pri výbere dlažby a obkladu. V článku nájdete vysvetlenie základných aj technickejších výrazov, s ktorými sa stretnete pri produktoch aj v kategóriách v eshope inceram.sk. Tento prehľad vám pomôže lepšie sa zorientovať v ponuke a jednoduchšie vybrať správny obklad alebo dlažbu podľa priestoru, štýlu aj praktických požiadaviek.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Nasiakavosť určuje, aké množstvo vody dokáže dlažba alebo obklad prijať do svojho povrchu a vnútornej štruktúry. Tento parameter je dôležitý najmä tam, kde materiál prichádza do pravidelného kontaktu s vlhkosťou alebo vodou, teda v kúpeľni, sprche, na terase, balkóne či v exteriéri. Čím je nasiakavosť nižšia, tým lepšie materiál odoláva vlhkosti, mrazu aj bežnému opotrebovaniu v náročnejších podmienkach. Práve preto sa do zaťažovanejších priestorov často vyberá gres, ktorý patrí medzi materiály s veľmi nízkou nasiakavosťou, spravidla do 0,5 %.

V praxi teda platí, že nízka nasiakavosť je veľké plus všade tam, kde nechcete riešiť zbytočné problémy s prenikaním vody do materiálu. Pri výbere dlažby alebo obkladu preto nestačí pozerať iba na farbu, formát či povrch, ale aj na technické vlastnosti, ktoré rozhodujú o tom, ako bude materiál fungovať pri každodennom používaní.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Akosť alebo trieda dlažby a obkladu vyjadruje, do akej kvalitatívnej kategórie je výrobok zaradený po výrobe. Posudzuje sa najmä jeho vzhľad, teda či má jednotnú farbu, povrch bez viditeľných chýb a len minimálne výrobné odchýlky. Tento údaj pomáha rozlíšiť, či ide o bežný predajný materiál v štandardnej kvalite, alebo o výrobok s drobnými vizuálnymi nedokonalosťami, ktoré môžu ovplyvniť celkový dojem po pokládke.

Akosť alebo trieda označuje kvalitatívne zaradenie výrobku po výrobe. Sleduje sa najmä vzhľad povrchu, rovinnosť, kresba, glazúra, hrany a viditeľné výrobné odchýlky. Výrobok v 1. akosti je určený na bežný predaj a mal by spĺňať stanovené požiadavky výrobcu bez výrazných vizuálnych chýb. Nižšia akosť môže znamenať drobné estetické nedostatky, napríklad rozdiel v odtieni, bodky v glazúre, menšie nerovnosti alebo odchýlky na hranách. Dôležité je, že akosť nie je to isté ako protišmyk, oteruvzdornosť, mrazuvzdornosť alebo PEI. Hovorí najmä o vzhľadovej kvalite výrobku, nie automaticky o jeho technických parametroch..

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Biela hlina označuje svetlý keramický črep, ktorý sa používa najmä pri výrobe stenových obkladov. Jeho výhodou je svetlý podklad, ktorý nepôsobí rušivo na hranách, rezoch ani pri svetlých a lesklých povrchoch. Technicky ide najčastejšie o materiál určený na stenu, nie na podlahu, pretože má zvyčajne vyššiu nasiakavosť a nižšiu mechanickú odolnosť ako gres. Obklady z bielej hliny sa ľahšie režú a vŕtajú, čo je výhoda pri montáži v kúpeľni alebo kuchyni. Nie sú však určené do exteriéru ani do miest s vysokým mechanickým zaťažením.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Červená hlina označuje typ keramického črepu s tehlovočerveným až hrdzavým podkladom, ktorý je po vypálení viditeľný najmä na hrane, reze alebo na zadnej strane výrobku. Používa sa pri výrobe viacerých keramických obkladov a niektorých dlažieb, pričom ide o bežný materiál najmä pri klasickej glazovanej keramike. V praxi je dôležité vedieť, že farba črepu nehovorí sama o sebe o kvalite, ale skôr o zložení materiálu a type výroby.

Technicky sa výrobky z červenej hliny častejšie používajú pri stenových obkladoch alebo pri menej namáhaných keramických produktoch, kde nie je rozhodujúca extrémne nízka nasiakavosť ako pri grese. Na hranách a rezoch môže byť červený podklad pri svetlých alebo lesklých povrchoch viditeľnejší, preto sa pri detailoch, rohoch a ukončeniach často rieši aj vhodná lišta alebo presné začistenie. Pri výbere je preto dobré sledovať nielen dizajn, ale aj to, či je výrobok určený na stenu alebo podlahu, akú má nasiakavosť a do akého priestoru je vhodný

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Dekor označuje výsledný vzhľad povrchu dlažby alebo obkladu, teda to, aký materiál alebo vizuálny efekt výrobok imituje. Môže ísť o imitáciu kameňa, dreva, betónu, mramoru, terrazza, kovu alebo o jednofarebný hladký povrch. Dekor sa vytvára najčastejšie digitálnou tlačou na povrch výrobku, pričom pri kvalitnejších sériách býva doplnený aj o rozdielnu kresbu medzi jednotlivými kusmi, aby výsledná plocha nepôsobila opakovane.

Z technického hľadiska dekor neovplyvňuje len vzhľad, ale aj to, ako sa materiál kombinuje v priestore. Napríklad výrazne žilkovaný mramorový dekor si vyžaduje dôslednejšie rozloženie kresby pri pokládke, drevodekor sa často kladie smerovo ako parketa a betónový dekor býva obľúbený pri veľkoformátových dlaždiciach s minimálnou škárou. Pri výbere preto nestačí sledovať len farbu alebo štýl, ale aj to, koľko rôznych grafík séria ponúka, či nadväzuje kresba medzi kusmi a ako bude dekor pôsobiť na väčšej ploche.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Dekorovaný obklad je obklad so vzorom, reliéfom, 3D štruktúrou, ornamentom alebo výraznejším grafickým motívom, ktorý slúži najmä na vizuálne oživenie steny. Na rozdiel od základného obkladu nemá len neutrálny povrch, ale plní aj dizajnovú funkciu. Používa sa najmä v kúpeľni, kuchyni, vo výklenkoch, za umývadlom alebo ako zvýraznenie sprchovej zóny či časti steny.

Z technického hľadiska je dôležité sledovať, či má dekorovaný obklad rovnaký formát, hrúbku a kalibráciu ako základný obklad, aby sa dal bez problémov kombinovať v jednej ploche. Pri reliéfnych alebo 3D povrchoch treba počítať aj s náročnejším čistením a s tým, že sa používajú skôr na stenu než na podlahu. V praxi platí, že dekorovaný obklad funguje najlepšie ako doplnok na menšej ploche, pretože pri použití na celej stene môže výsledok pôsobiť príliš rušivo

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Dlažba je keramický alebo gresový prvok určený najmä na podlahu. V porovnaní s obkladom má spravidla vyššiu pevnosť, nižšiu nasiakavosť a lepšiu odolnosť voči mechanickému zaťaženiu, preto je vhodná do priestorov, kde sa po povrchu pravidelne chodí. Používa sa v kúpeľniach, kuchyniach, chodbách, na terasách aj v exteriéri, vždy však podľa konkrétnych technických parametrov daného produktu.

Pri výbere dlažby nestačí sledovať iba dekor a formát. Dôležitá je aj protišmykovosť, oteruvzdornosť, mrazuvzdornosť a to, či je dlažba určená do interiéru alebo aj do vonkajšieho prostredia. Gresová dlažba má často nasiakavosť do 0,5 %, vďaka čomu je veľmi odolná a vhodná aj do náročnejších podmienok. Mnohé dlažby sa dnes používajú aj na stenu, najmä pri veľkoformátových riešeniach, kde sa požaduje jednotný vzhľad podlahy a steny.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Exteriérová dlažba je dlažba navrhnutá na použitie vo vonkajšom prostredí, napríklad na terase, balkóne, schodoch, okolo domu alebo na chodníkoch. Oproti bežnej interiérovej dlažbe musí zvládnuť dážď, mráz, zmeny teplôt aj vyššie povrchové zaťaženie. Práve preto sa pri nej sledujú najmä technické vlastnosti, nie iba dekor alebo formát.

Aby bola vhodná do exteriéru, mala by mať nízku nasiakavosť, mrazuvzdornosť a dostatočný protišmykový povrch. Pri gresovej dlažbe býva nasiakavosť spravidla do 0,5 %, čo pomáha znižovať riziko poškodenia pri opakovanom zamŕzaní a rozmŕzaní vody. Dôležitá je aj protišmykovosť, najčastejšie v triedach R10 alebo R11 podľa toho, kde sa bude dlažba používať. Pri výbere exteriérovej dlažby teda rozhoduje najmä to, či je určená do vonkajších podmienok a či zvládne konkrétne namáhanie v danom priestore. Veľmi obľúbené exteriérové dlažby sú v hrúbke 2cm, ktoré sa môžu ukladať voľne alebo na terče.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Formát označuje rozmer dlaždice alebo obkladu, teda veľkosť jedného kusu. Môže ísť o menšie rozmery, ako 20 × 20 cm alebo 30 × 60 cm, ale aj o väčšie riešenia, napríklad 60 × 120 cm, 80 × 160 cm či XXL platne. Práve formát výrazne ovplyvňuje výsledný vzhľad priestoru, počet škár aj to, ako čisto a moderne bude plocha po pokládke pôsobiť.

S väčším formátom zvyčajne ubúda počet škár, takže stena alebo podlaha pôsobí kompaktnejšie a vizuálne pokojnejšie. Na druhej strane veľkoformátové dlažby a obklady kladú vyššie nároky na rovnosť podkladu, presnosť pokládky aj manipuláciu pri rezaní a lepení. Menšie formáty bývajú praktickejšie v členitých priestoroch alebo tam, kde je viac rohov, výklenkov a detailov. Pri výbere formátu preto nejde len o dizajn, ale aj o to, do akého priestoru je materiál určený a aký typ pokládky si daný rozmer vyžaduje

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Glazúra je povrchová vrstva nanesená na keramickej dlaždici alebo obklade, ktorá sa počas výpalu pevne spojí s telom výrobku. Práve ona určuje výsledný vzhľad povrchu, teda farbu, lesk, matnosť, štruktúru aj celkový vizuálny efekt. Vďaka glazúre môže mať dlažba alebo obklad hladký, lesklý, matný či reliéfny povrch a zároveň niesť konkrétny dekor.

Pri glazovaných výrobkoch je dôležité sledovať aj odolnosť povrchu voči opotrebeniu a poškriabaniu, najmä ak ide o dlažbu na podlahu. Na stenových obkladoch plní glazúra najmä estetickú funkciu, pri podlahovej dlažbe však ovplyvňuje aj praktické vlastnosti pri bežnom používaní. Nie každá glazovaná dlažba je preto vhodná do rovnako zaťažovaných priestorov, keďže rozdiel môže byť v oteruvzdornosti, protišmyku aj náročnosti údržby.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Glazovaný obklad alebo dlažba má na povrchu glazúru, teda finálnu vrstvu, ktorá vytvára výsledný dekor, odtieň aj povrchovú úpravu výrobku. Práve vďaka nej môže mať materiál matný, lesklý, jemne štruktúrovaný alebo výraznejší reliéfny povrch. Glazúra zároveň uzatvára vrchnú časť dlaždice a výrazne ovplyvňuje jej vzhľad aj správanie pri bežnom používaní.

Pri glazovanej dlažbe je dôležité sledovať aj triedu PEI, ktorá vyjadruje odolnosť povrchu voči oteru. Čím je hodnota PEI vyššia, tým lepšie je dlažba pripravená na častejší pohyb a väčšie zaťaženie. Pri glazovaných obkladoch na stenu sa tento parameter zvyčajne nerieši, keďže nie sú určené na chôdzu. Pri výbere preto nestačí pozerať len na dekor, ale aj na to, či je glazovaný výrobok vhodný na stenu alebo na podlahu a do akého priestoru je určený.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Gres je veľmi hutný keramický materiál, ktorý sa vyrába lisovaním a výpalom pri vysokých teplotách. Vďaka tomu má veľmi nízku nasiakavosť, spravidla do 0,5 %, vysokú pevnosť a dobrú odolnosť voči bežnému opotrebeniu. Práve tieto vlastnosti z neho robia univerzálny materiál na podlahy aj steny v interiéri a pri vhodných parametroch aj do exteriéru.

V praxi sa gres používa v kúpeľniach, kuchyniach, chodbách, obývačkách, na terasách aj balkónoch, pretože dobre znáša vlhkosť, zmeny teplôt aj vyššie zaťaženie. Pri exteriéri sa však vždy oplatí overiť aj mrazuvzdornosť a protišmykovosť konkrétneho produktu, napríklad triedu R10 alebo R11. Výhodou gresu je aj široká ponuka dekorov, od imitácie kameňa a dreva až po betón, mramor či jednofarebné moderné povrchy.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Gresová dlažba alebo gresový obklad je výrobok vyrobený z hutného keramického materiálu, ktorý vzniká lisovaním a výpalom pri vysokej teplote. Výsledkom je pevný a kompaktný materiál, ktorý dobre funguje v bežných domácnostiach aj v náročnejších priestoroch. Práve preto sa gres často používa na podlahu aj stenu v kúpeľni, kuchyni, chodbe, obývačke aj na terase, najmä ak chce mať človek jednotný dizajn v celom priestore.

O tom, kde sa konkrétna gresová dlažba alebo obklad hodí, však nerozhoduje len samotný materiál. Dôležitý je aj povrch, hrúbka, formát, rektifikácia, protišmyk či určenie výrobcu. Jedna séria môže byť vhodná do modernej kúpeľne s jemným matným povrchom, iná zasa na terasu, schody alebo okolie domu, kde je potrebný odolnejší a drsnejší povrch. Preto je dobré pozerať sa na gres nielen ako na názov materiálu, ale ako na technické riešenie pre konkrétne použitie.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Hladký povrch označuje dlažbu alebo obklad bez výraznej štruktúry, reliéfu či plastického vzoru. Pôsobí čisto, minimalisticky a opticky uhladene, preto sa často využíva v moderných interiéroch, kde má výsledná plocha pôsobiť pokojne a jednotne. Výhodou býva aj jednoduchšia údržba, keďže sa na takomto povrchu menej zachytáva prach a nečistoty než pri výrazne štruktúrovaných materiáloch.

Pri dlažbe však hladký vzhľad automaticky neznamená, že ide o bezpečný povrch do každej zóny. Rozhodujúca je konkrétna povrchová úprava a protišmykovosť výrobku, najmä ak ide o kúpeľňu, sprchu alebo iný vlhký priestor. Aj vizuálne hladká dlažba môže mať matný alebo jemne protišmykový povrch, zatiaľ čo lesklé a veľmi jemné povrchy sú vhodnejšie skôr na stenu alebo do suchších interiérov.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Hrúbka dlažby vyjadruje, aký silný je samotný materiál, a priamo súvisí s tým, kde sa dá bezpečne a prakticky použiť. Bežné interiérové dlažby mávajú menšiu hrúbku a to približne 1cm, pretože sa ukladajú na pevný podklad v interiéri, kde nie sú vystavené mrazu ani takým výkyvom ako vonku. Naopak, exteriérové riešenia alebo 2 cm gresové dlažby sú navrhnuté tak, aby zvládli náročnejšie podmienky, napríklad pokládku na terče, do štrku alebo do záhrady.

Samotná väčšia hrúbka ešte automaticky neznamená, že je dlažba „lepšia“, ale že je určená na iný typ použitia. Pri hrubších dlaždiciach sa počíta s vyššou pevnosťou, stabilitou a odolnosťou pri bodovom zaťažení, čo je dôležité najmä pri exteriéri alebo pri voľne kladených systémoch. Pri výbere preto treba pozerať na hrúbku vždy spolu s určením výrobku, spôsobom pokládky a typom podkladu, nie iba ako na samostatný údaj.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Imitácia dlažby označuje povrchové spracovanie, pri ktorom gres alebo keramická dlažba vizuálne napodobňuje iný materiál. Najčastejšie ide o imitáciu dreva, kameňa, betónu, mramoru, terrazza či cementového povrchu. Nejde teda o skutočné drevo alebo prírodný kameň, ale o dlažbu, ktorá má ich vzhľad, kresbu, farebnosť a často aj jemnú štruktúru povrchu.

Výhodou imitácie dlažby je to, že spája dizajn prírodného materiálu s praktickými vlastnosťami keramického alebo gresového povrchu. Napríklad dlažba s imitáciou dreva nepodlieha vlhkosti ako pravé drevo, imitácia kameňa býva jednoduchšia na údržbu a imitácia betónu vie vytvoriť moderný vzhľad bez nárokov, aké má skutočný liaty betón. Pri výbere je dobré sledovať najmä kvalitu kresby, počet rôznych grafík v sérii a to, či povrch ladí s priestorom aj technickým použitím

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Imitácia obkladu označuje povrchové vyhotovenie, pri ktorom keramický alebo gresový obklad vizuálne pripomína iný materiál. Najčastejšie ide o imitáciu kameňa, mramoru, betónu, dreva, kovu, terrazza alebo textilu. Skutočný materiál teda nenájdete v jadre výrobku, ale v jeho vzhľade, kresbe, farbe a niekedy aj v jemnej povrchovej štruktúre.

V praxi sa takýto efekt vytvára najmä digitálnou tlačou a následnou povrchovou úpravou, vďaka čomu môže mať obklad realistickejšie žilkovanie, tieňovanie aj reliéf. Výhodou je, že obklad ponúkne vzhľad prírodného alebo dizajnového materiálu, no zároveň sa jednoduchšie udržiava a lepšie sa kombinuje s ďalšími prvkami v interiéri. Pri výbere je dobré sledovať, ako vierohodne pôsobí kresba, koľko rôznych grafík séria obsahuje a či sa dekor hodí skôr na celú stenu alebo len na zvýraznenú plochu.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Interiérová dlažba je dlažba určená do vnútorných priestorov, ako je kúpeľňa, kuchyňa, chodba, obývačka alebo technická miestnosť. Navrhuje sa s ohľadom na podmienky v interiéri, takže sa pri nej kladie dôraz najmä na odolnosť povrchu pri bežnom používaní, jednoduchú údržbu a vhodný vzhľad pre konkrétny typ miestnosti. V ponuke môže ísť o menšie formáty aj veľkoformátové riešenia, matné aj lesklé povrchy či rôzne imitácie kameňa, dreva alebo betónu.

Pri výbere zohráva úlohu hlavne to, kde bude dlažba položená. Do frekventovanejších častí domácnosti sa hodí odolnejší povrch, do kúpeľne je dôležitá bezpečnosť pri kontakte s vodou a v obývačke často rozhoduje najmä dizajn a komfort celého priestoru. Nie každá interiérová dlažba je zároveň vhodná aj do exteriéru, preto treba vždy sledovať presné určenie výrobcu, povrchovú úpravu aj vlastnosti konkrétnej série.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Kaliber označuje skutočný výrobný rozmer dlaždice alebo obkladu po vypálení. Hoci je na produkte uvedený napríklad formát 60 × 60 cm, reálny rozmer môže byť mierne odlišný, pretože pri výrobe a výpale vznikajú malé rozmerové odchýlky. Z tohto dôvodu sa výrobky triedia do kalibrov, teda do skupín kusov s rovnakým alebo veľmi podobným rozmerom.

Pri pokládke je dôležité, aby sa použili kusy rovnakého kalibru, inak môžu vznikať nepresné škáry, posuny hrán alebo nerovnomerný výsledok na väčšej ploche. Tento údaj je podstatný najmä pri rektifikovaných dlažbách, veľkých formátoch a pri ukladaní s úzkou škárou, kde je presnosť viditeľná ešte viac. Ak sa kombinujú balenia s rozdielnym kalibrom, môže to skomplikovať pokládku aj celkový vzhľad hotovej steny alebo podlahy.

Pri našich produktoch býva pri skladových zásobách často uvedená aj tonalita a kaliber. Kaliber nájdete zvyčajne ako písmenko za lomítkom, napríklad 52/B. Vďaka tomu si viete pri objednávke ľahšie skontrolovať, či vyberáte kusy s rovnakými výrobnými parametrami, ktoré budú pri pokládke na seba presne nadväzovať.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Keramika je všeobecné označenie pre výrobky vyrobené z pálenej hliny, kam patria obklady aj dlažby. Ide teda o širšiu kategóriu materiálov, v rámci ktorej nájdete rôzne typy výrobkov s odlišnými vlastnosťami, použitím aj technickými parametrami. V bežnej praxi sa slovom keramika často označujú všetky kachličky, hoci medzi jednotlivými druhmi môžu byť pomerne výrazné rozdiely.

Nie každá keramika má rovnakú pevnosť, nasiakavosť či odolnosť voči vlhkosti a mrazu. Práve preto sa rozlišuje napríklad klasická keramika a gres, ktorý patrí medzi technicky vyspelejšie typy keramiky. Gres má hutnejšiu štruktúru, býva tvrdší a lepšie sa hodí aj do náročnejších priestorov, ako sú podlahy, kúpeľne, exteriér či terasa. Pri výbere preto nestačí vedieť len to, že ide o keramiku, ale aj o aký konkrétny typ materiálu ide a kam je určený.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Kolekcia alebo séria označuje skupinu produktov, ktoré spolu dizajnovo aj technicky ladia a sú navrhnuté tak, aby sa dali kombinovať v jednom priestore. Najčastejšie ide o produkty od jedného výrobcu, ktoré majú rovnaký štýl, farebnosť, povrch alebo dekor. V rámci jednej série tak môžete nájsť základnú dlažbu, obklad, dekorované kusy, mozaiku aj rôzne doplnkové prvky, ktoré na seba vizuálne nadväzujú.

Dôležité však nie je len to, že produkty spolu vyzerajú dobre. V jednej sérii býva často zladený aj formát, hrúbka, povrch, kaliber alebo tonalita, čo uľahčuje kombinovanie na stene aj podlahe. Práve preto sa séria využíva vtedy, keď chcete vytvoriť jednotný a premyslený interiér bez toho, aby jednotlivé prvky pôsobili nesúrodo.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Kolísanie odtieňov znamená, že jednotlivé kusy tej istej série sa môžu farebne mierne líšiť, aj keď ide o rovnaký produkt. Tento jav je bežný najmä pri povrchoch s imitáciou dreva, kameňa, betónu alebo cementu, kde by úplne rovnaká kresba a farba pôsobili neprirodzene. Nejde teda o chybu, ale o vlastnosť materiálu, ktorá pomáha vytvoriť prirodzenejší a vizuálne zaujímavejší výsledok.

V technických parametroch sa tento jav označuje aj ako tonalita a zvyčajne sa uvádza v stupňoch, napríklad od V1 do V4. Čím je hodnota vyššia, tým sú rozdiely medzi jednotlivými kusmi výraznejšie. Pri pokládke je preto vhodné dlaždice premiešať z viacerých balení naraz, aby výsledná plocha nepôsobila fľakato alebo pásovo. Pri našich produktoch nájdete údaj o kolísaní odtieňov v detailoch pri produkte.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Leštený povrch je povrchová úprava dlažby alebo obkladu, pri ktorej sa vrchná vrstva po výrobe mechanicky vyleští do vysokého lesku. Výsledkom je elegantný, reprezentatívny vzhľad, ktorý dobre odráža svetlo a dokáže priestor opticky presvetliť aj zväčšiť. Práve preto sa leštené povrchy často používajú v moderných interiéroch, kde je cieľom dosiahnuť luxusnejší a čistejší vizuálny efekt.

Treba však počítať s tým, že takýto povrch býva náchylnejší na viditeľné šmuhy, odtlačky, zaschnuté kvapky vody či jemné nečistoty. Pri podlahovej dlažbe je dôležité overiť si, do akého priestoru je výrobok určený, pretože vo vlhkom prostredí môže byť leštený povrch klzkejší než matné alebo štruktúrované riešenia. Na stene ide najmä o estetickú voľbu, pri podlahe už treba myslieť aj na bezpečnosť, údržbu a celkový komfort pri každodennom používaní.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Lesklý povrch je povrchová úprava, ktorá výraznejšie odráža svetlo a dodáva obkladu alebo dlažbe uhladený, čistejší a elegantný vzhľad. V interiéri dokáže priestor opticky presvetliť a menšie kúpeľne či kuchyne vďaka nemu často pôsobia vzdušnejšie. Pri obkladoch býva lesk vytvorený glazúrou, takže nejde vždy o to isté ako pri leštenom povrchu, ktorý vzniká dodatočným mechanickým opracovaním.

Pri bežnom používaní treba rátať s tým, že na lesklom povrchu sú viac viditeľné kvapky vody, šmuhy, odtlačky aj usadeniny. Na stenách to zvyčajne neprekáža, no pri dlažbe už rozhoduje aj bezpečnosť pohybu, najmä v kúpeľni, pri vstupe do sprchy alebo v iných vlhkých zónach. Preto sa lesklý povrch častejšie využíva na obklady stien a pri podlahách je vždy dobré skontrolovať, do akého priestoru je konkrétny výrobok určený.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Listelo je dekoratívny obkladový prvok, najčastejšie vo forme úzkeho pásika, ktorý sa vkladá medzi klasické obklady ako ozdobný detail. Používa sa na optické rozdelenie steny, zvýraznenie určitej výšky alebo na vytvorenie jemného prechodu medzi dvoma typmi obkladu. Najčastejšie sa s ním stretávame v kúpeľniach a kuchyniach, kde vie doplniť jednoduchú plochu o zaujímavejší detail bez toho, aby pôsobila preplnene.

Pri použití listela je dôležité sledovať jeho formát, hrúbku aj to, či nadväzuje na základný obklad. Nie každé listelo má rovnakú hrúbku ako obklad, takže pri pokládke môže byť potrebné prispôsobiť lepenie alebo presne vyrovnať plochu. V minulosti sa používalo veľmi často, dnes sa objavuje skôr pri klasickejších, rustikálnych alebo dekoratívnejších sériách, zatiaľ čo v moderných interiéroch ho často nahrádza reliéfny obklad, dekor alebo čisté členenie plochy bez ozdobného pásu.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Matný povrch je povrchová úprava dlažby alebo obkladu bez výrazného lesku. Pôsobí prirodzenejšie, jemnejšie a vizuálne pokojnejšie, preto sa veľmi často používa v moderných, minimalistických aj prírodne ladených interiéroch. Dobre vynikne pri imitácii kameňa, betónu, dreva aj cementového vzhľadu, kde pomáha zachovať autentickejší charakter materiálu.

V bežnom používaní býva jeho výhodou to, že na ňom nebývajú tak výrazne viditeľné odtlačky, šmuhy či zaschnuté kvapky ako na lesklých povrchoch. Pri dlažbe je však stále dôležité rozlišovať medzi matným vzhľadom a reálnymi vlastnosťami povrchu, pretože nie každý matný povrch má automaticky rovnaký protišmyk. Pri výbere preto rozhoduje nielen samotný vzhľad, ale aj to, či je výrobok určený na stenu, podlahu, kúpeľňu alebo iný konkrétny priestor.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Monokaliber znamená, že všetky kusy dlažby alebo obkladu majú rovnaký výrobný rozmer, teda patria do toho istého kalibru. V praxi to znamená, že medzi jednotlivými kusmi nevznikajú nežiaduce rozmerové rozdiely, ktoré by mohli pri pokládke narušiť pravidelnosť škár alebo celkový vzhľad plochy. Práve preto je monokaliber výhodný najmä tam, kde sa kladie dôraz na presnosť a čistý výsledok.

Pri pokládke sa táto vlastnosť ocení hlavne pri väčších formátoch, rektifikovaných hranách a pri úzkych škárach, kde je každá odchýlka viditeľnejšia. Ak majú všetky kusy rovnaký kaliber, dlažba alebo obklad na seba lepšie nadväzuje a montáž je jednoduchšia aj presnejšia. Výsledná plocha potom pôsobí rovnomernejšie, profesionálnejšie a vizuálne kompaktnejšie.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Mozaika je obklad alebo dlažba zložená z malých dielikov, ktoré sú najčastejšie upevnené na sieťke alebo podložke pre jednoduchšiu manipuláciu pri pokládke. Využíva sa nielen ako dekoratívny prvok, ale aj na plochy, kde by bol klasický formát nepraktický. Často sa používa v sprchových kútoch, nikách, na oblúkoch, zaoblených stenách alebo na menších zvýraznených častiach interiéru.

Jej veľkou výhodou je schopnosť lepšie sa prispôsobiť členitému podkladu aj potrebnému spádu, preto sa často volí aj na dno sprchového kúta. Keďže mozaika obsahuje veľké množstvo škár, výsledný vzhľad výrazne ovplyvňuje aj farba škárovacej hmoty. Zároveň platí, že viac škár môže pomôcť so stabilitou pri chôdzi, no pokládka býva presnejšia a časovo náročnejšia než pri bežných formátoch.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Mrazuvzdornosť označuje schopnosť dlažby odolávať opakovanému premŕzaniu a rozmŕzaniu bez toho, aby sa poškodila jej štruktúra alebo povrch. Tento parameter je kľúčový pri materiáloch určených do exteriéru, pretože vo vonkajšom prostredí dlažba pravidelne prichádza do kontaktu s dažďom, snehom, vlhkosťou aj mínusovými teplotami. Ak by materiál nebol na tieto podmienky vhodný, mohol by časom začať praskať, drolić sa alebo sa na ňom môžu objaviť trvalé poškodenia.

S mrazuvzdornosťou úzko súvisí aj nasiakavosť. Čím menej vody materiál prijíma, tým menšie je riziko, že voda vo vnútri pri zamrznutí zväčší objem a naruší jeho vnútornú štruktúru. Pri výbere exteriérovej dlažby preto nestačí sledovať len dekor či formát, ale aj to, či je výrobok označený ako mrazuvzdorný a či má vhodný protišmykový povrch pre bezpečné použitie na terase, balkóne, schodoch alebo okolo domu

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Neglazovaná dlažba alebo obklad je výrobok bez vrchnej glazovanej vrstvy, takže jeho vzhľad, farba aj štruktúra vychádzajú priamo z materiálu v celej hmote. Povrch preto nepôsobí „navrstvene“, ale prirodzenejšie a technickejšie. Pri reze alebo drobnom obití nie je rozdiel medzi vrchnou vrstvou a telom výrobku taký výrazný ako pri glazovaných materiáloch, čo môže byť výhoda najmä pri namáhanejších plochách.

Takýto typ povrchu sa často spája s vyššou odolnosťou voči bežnému opotrebeniu a využíva sa tam, kde je dôležitá funkčnosť, trvácnosť a menej dekoratívny, autentickejší vzhľad. Neglazované výrobky sa často objavujú pri technickejších alebo minimalistických riešeniach, v interiéri aj exteriéri, vždy podľa konkrétneho určenia výrobcu. Pri výbere sa oplatí sledovať najmä povrch, údržbu a to, či je materiál vhodný na stenu, podlahu alebo aj do náročnejších priestorov.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Obklad je keramický alebo gresový prvok určený najmä na stenu. Na rozdiel od dlažby nie je navrhnutý na chôdzu, preto pri ňom nebýva rozhodujúca odolnosť voči oteru, ale skôr vzhľad, formát, povrch a možnosti kombinovania v interiéri. Práve vďaka tomu ponúka obklad často širšiu škálu dizajnových riešení, od lesklých a matných povrchov až po reliéfne, dekorované alebo 3D varianty.

Pri výbere obkladu je dôležité sledovať, či je výrobok určený výhradne na stenu alebo ide o univerzálny materiál, ktorý sa dá použiť aj ako dlažba. Stenové obklady bývajú často ľahšie, tenšie a jednoduchšie na rezanie než podlahové materiály, čo uľahčuje montáž v kúpeľni, kuchyni či za pracovnou doskou. Ak sa na stene používa gresový obklad vo väčšom formáte, výhodou je aj možnosť vizuálne zladiť stenu s podlahou do jednotného štýlu.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Oteruvzdornosť vyjadruje, ako dobre dokáže glazovaný povrch dlažby odolávať bežnému opotrebovaniu pri chôdzi. Sleduje sa najmä pri glazovaných dlažbách do interiéru, kde sa povrch postupne namáha pohybom, prachom, jemnými nečistotami či častejším používaním. Tento parameter sa označuje triedami PEI, pričom vyššia trieda znamená vyššiu odolnosť povrchu voči oteru.

V praxi to znamená, že do menej zaťažovaných miestností postačuje nižšia PEI trieda, zatiaľ čo do chodby, kuchyne alebo frekventovanejších častí domácnosti je vhodné vyberať odolnejší povrch. Oteruvzdornosť sa týka glazovanej vrstvy, nie celej hrúbky dlaždice, preto ju netreba zamieňať s pevnosťou alebo protišmykovosťou. Pri obkladoch na stenu sa tento údaj spravidla nerieši, keďže nie sú vystavené chôdzi ani podobnému mechanickému namáhaniu.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Povrch dlažby alebo obkladu označuje finálnu úpravu vrchnej časti materiálu. Môže byť matný, lesklý, leštený, hladký alebo štruktúrovaný. Práve povrch výrazne ovplyvňuje vzhľad, údržbu aj bezpečnosť pri používaní.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Povrch dlažby alebo obkladu označuje finálnu úpravu vrchnej časti materiálu, teda to, aký má výrobok na dotyk aj na pohľad charakter. Môže byť matný, lesklý, leštený, hladký alebo štruktúrovaný a práve táto vlastnosť výrazne ovplyvňuje celkový vzhľad priestoru. Rovnaký dekor môže na matnom povrchu pôsobiť prirodzenejšie, zatiaľ čo pri lesklom alebo leštenom vyznie elegantnejšie a reprezentatívnejšie.

Od typu povrchu však nezávisí len dizajn, ale aj praktické používanie. Hladké a lesklé povrchy bývajú náchylnejšie na viditeľné šmuhy, kvapky vody či odtlačky, štruktúrované zase môžu byť náročnejšie na čistenie. Pri dlažbe treba sledovať aj to, či je povrch vhodný do suchej alebo vlhkej zóny, pretože práve od neho sa odvíja aj komfort a bezpečnosť pri chôdzi. Pri výbere teda nerozhoduje len farba alebo formát, ale aj to, ako sa bude konkrétny povrch správať v každodennej prevádzke.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Rektifikácia je dodatočná úprava vypálených hrán dlaždice alebo obkladu, pri ktorej sa okraje strojovo zrežú a zarovnajú na presný rozmer. Vďaka tomu majú jednotlivé kusy rovnejšie, ostrejšie a presnejšie hrany než nerektifikované výrobky. Výsledok je dôležitý najmä pri moderných sériách, kde sa kladie dôraz na čisté línie a jednotný vzhľad celej plochy.

Najväčšou výhodou rektifikácie je možnosť pokládky s užšou škárou, často okolo 2 mm, ak to dovoľuje výrobca aj konkrétny typ materiálu. Takáto pokládka pôsobí elegantnejšie, kompaktnejšie a lepšie vynikne najmä pri veľkoformátových dlažbách a obkladoch. Aj pri rektifikovaných hranách však škára úplne nezaniká, pretože je potrebná kvôli dilatácii, presnosti pokládky aj správnemu fungovaniu celej plochy.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Rektifikované hrany sú presne upravené a zarovnané hrany dlažby alebo obkladu, ktoré vznikajú po procese rektifikácie. Vďaka tejto úprave majú jednotlivé kusy pravidelnejší tvar, ostrejšie línie a lepšie na seba nadväzujú pri pokládke. Výsledná plocha preto pôsobí jednotnejšie, čistejšie a vizuálne modernejšie.

Ich hlavnou výhodou je možnosť použiť užšiu škáru než pri nerektifikovaných výrobkoch, čo je obľúbené najmä pri veľkoformátových dlažbách a moderných kúpeľniach. Presné hrany však zároveň kladú vyššie nároky na rovný podklad aj samotnú pokládku, pretože pri takomto type materiálu sú nepresnosti viditeľnejšie. Rektifikované hrany teda nie sú len dizajnový detail, ale aj praktická vlastnosť, ktorá ovplyvňuje finálny vzhľad celej plochy.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Schodovka je špeciálny keramický alebo gresový prvok určený na obloženie schodov. Na rozdiel od bežnej dlaždice je prispôsobená tak, aby fungovala na hrane stupňa aj na nášľapnej ploche, teda tam, kde je materiál viac namáhaný pri každodennom používaní. Často má tvarovanú prednú hranu, zaoblený nos alebo protišmykové drážky, ktoré zvyšujú bezpečnosť aj odolnosť schodu.

Pri výbere schodovky nerozhoduje len dekor, ale aj to, či je vhodná do interiéru alebo exteriéru. Do vonkajšieho prostredia je dôležitá mrazuvzdornosť, vhodný protišmyk a povrch, ktorý bude bezpečný aj za mokra. Veľkou výhodou je, ak je schodovka súčasťou série, takže ju možno zladiť s dlažbou na podeste, terase alebo chodbe a vytvoriť tak technicky aj vizuálne čisté riešenie.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Soklová lišta je doplnkový prvok, ktorý sa používa v mieste styku podlahy a steny ako čisté a praktické ukončenie dlažby. Okrem estetickej funkcie chráni spodnú časť steny pred okopaním, vlhkosťou, prachom aj nečistotami pri bežnom upratovaní. V interiéri zároveň pomáha zakryť dilatačnú medzeru pri okraji podlahy a vytvára vizuálne ucelenejší prechod medzi stenou a dlažbou.

Soklová lišta môže byť vyrábaná ako originálny prvok zo série alebo narezaná priamo z dlažby, vďaka čomu sa dá dosiahnuť jednotný vzhľad podlahy aj detailov. Pri kúpeľni, chodbe či technickej miestnosti je jej použitie obzvlášť praktické, pretože tieto miesta bývajú viac namáhané vlhkosťou a častejším čistením. Dôležité je aj kvalitné začistenie rohov a napojení, aby sokel nepôsobil len ako detail, ale ako plnohodnotná súčasť celej realizácie.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Šarža označuje konkrétnu výrobnú dávku, z ktorej dlažba alebo obklad pochádza. Ide o dôležitý identifikačný údaj, pretože aj pri rovnakom produkte môžu medzi jednotlivými výrobnými dávkami vzniknúť jemné rozdiely vo farbe, kresbe alebo celkovom vizuálnom dojme. Dôvodom môžu byť malé odchýlky vo vstupných surovinách, glazúre, tlači dekoru alebo pri samotnom výpale.

Pri realizácii je preto ideálne použiť materiál z rovnakej šarže, najmä ak sa kladie na jednu súvislú plochu. Ak by sa skombinovali rôzne šarže, výsledok môže pôsobiť nerovnomerne, hoci ide o ten istý názov produktu. Tento údaj je dôležitý hlavne pri doobjednávkach, reklamáciách alebo pri kontrole dodaného materiálu pred pokládkou.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Škára je zámerne ponechaná medzera medzi jednotlivými dlaždicami alebo obkladmi, ktorá sa po pokládke vypĺňa škárovacou hmotou. Nejde len o vizuálny detail, ale o dôležitú súčasť celej skladby, pretože pomáha vyrovnávať drobné rozmerové odchýlky, napätie v materiáli aj prirodzené pohyby podkladu. Zároveň chráni hrany dlaždíc a ovplyvňuje, ako bude celá plocha pôsobiť po dokončení.

Šírka škáry má veľký vplyv na výsledný vzhľad aj technické fungovanie pokládky. Pri rektifikovaných obkladoch a dlažbách sa volí užšia škára, pretože presné hrany umožňujú čistejší a kompaktnejší výsledok, no škára sa nikdy úplne nevynecháva. Dôležitá je aj správna farba škárovacej hmoty, ktorá môže plochu buď vizuálne zjednotiť, alebo naopak zvýrazniť formát a skladbu jednotlivých kusov.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Štruktúrovaný povrch je povrchová úprava dlažby alebo obkladu, pri ktorej nie je materiál úplne hladký, ale má jemný alebo výraznejší reliéf. Táto štruktúra môže napodobňovať prirodzenú kresbu a nerovnosť kameňa, dreva, cementu či iného materiálu, takže výsledok pôsobí realistickejšie a vizuálne živšie. Práve preto sa štruktúrovaný povrch často využíva pri dlažbách a obkladoch s imitáciou prírodných materiálov.

Reliéf povrchu môže zároveň zlepšiť istotu pri chôdzi, preto sa s ním často stretávame pri exteriérových dlažbách, na terasách, schodoch alebo vo vlhkejších zónach. Zároveň však platí, že výraznejšia štruktúra môže byť o niečo náročnejšia na čistenie, pretože sa v nej ľahšie zachytáva prach alebo nečistoty. Pri výbere je preto dobré vnímať štruktúrovaný povrch nielen ako dizajnový prvok, ale aj ako praktickú vlastnosť, ktorá ovplyvňuje údržbu aj použitie v konkrétnom priestore.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Tonalita vyjadruje, aké veľké farebné rozdiely sa môžu objaviť medzi jednotlivými kusmi tej istej série. Pri niektorých dlažbách a obkladoch sú odchýlky len jemné, pri iných sú zámerne výraznejšie, aby plocha nepôsobila jednotvárne a mala prirodzenejší vzhľad. Typické je to najmä pri imitácii dreva, kameňa, betónu alebo cementových povrchov, kde by úplne rovnaké kusy pôsobili neprirodzene. Pri našich produktoch nájdete údaj o tonalite pri skladových zásobách s číselným označením pred lomítkom, napríklad 55I/J

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Tvrdosť vyjadruje, ako dobre materiál odoláva mechanickému namáhaniu, poškriabaniu a bežnému opotrebeniu pri používaní. Pri dlažbe je tento parameter dôležitý najmä preto, že podlaha prichádza do kontaktu s obuvou, drobnými nečistotami, presúvaním nábytku alebo vyšším každodenným zaťažením. Čím je materiál tvrdší, tým lepšie si dokáže dlhodobo udržať svoj vzhľad aj funkčnosť.

Pri tvrdosti však treba rozlišovať, či sa hodnotí samotné telo materiálu alebo len povrchová vrstva. Pri glazovaných dlažbách hrá veľkú rolu aj odolnosť glazúry, zatiaľ čo pri technických a neglazovaných povrchoch je dôležitá pevnosť materiálu v celej hmote. Pri obkladoch na stenu sa tvrdosť rieši menej, no pri podlahovej dlažbe patrí medzi parametre, ktoré majú reálny vplyv na životnosť a vhodnosť použitia v konkrétnej miestnosti.

↑ Vrátiť sa späť na zoznam

Veľkoformát označuje dlažby a obklady vo väčších rozmero